Bratislava / Na výročie 17. novembra si protestujúci „podelili“ miesta záujmu. Pred Úradom Vlády SR, prezidentským palácom a Národnou radou sa odprezentovali skôr militantnejší a radikálnejší podporovatelia Kotlebu, Harabina, Fica a tiež futbaloví chuligáni a krajne pravicoví extrémisti. Na tradičnom Námestí SNP sa už krátko popoludní stretli hlavne bežní odporcovia premiéra Igora Matoviča a opatrení prijatých proti šíreniu koronavírusu.
V čase, kedy všetky okolité krajiny výrazne pritvrdzujú v opatreniach snažiac sa šírenie vírusu obmedziť v maximálnej možnej miere, asi dvesto prítomných ľudí na nepovolenom zhromaždení si uľavilo nielen slovne, ale aj nepoužívaním rúšok, keď už zhromaždenie vynechať nedokázali.
Na účet premiéra a vlády padali urážky, obvinenia, nie však návrhy, ako kritický stav v spoločnosti zodpovedne odvrátiť.
Počúvajúc vyjadrenia niektorých ľudí môže menej vnímavý jedinec nadobudnúť dojem, že krajine netreba epidemiológov, virológov, lekárov a iných odborníkov, stačí len vnímať pokriky ľudí z ulice.
Na druhej strane je vidieť, že väčšina bežných ľudí ani tak neprotestuje proti samotnému premiérovi a opatreniam, ale následkom, ktoré na ich životy vyvolávajú. Mnohokrát výrazné zníženie príjmu, problémy s platením hypoték a ďalších záväzkov, choroba v rodine a bezmocnosť. Situácie, v ktorých hľadajú vinníka a ten sa naskytá automaticky v osobe premiéra. Väčšina z týchto šudí sa ale nezaťažuje myšlienkami, aká by mala byť cesta „B“, kto by za ňu niesol zodpovednosť a kde by končila. Následne takíto ľudia prijímajú lacné a populistické názory už spomenutého Kotlebu, Harabina, Blahu a ďalších tiež autorít, ktorí sa nimi stávajú len preto, lebo byť lacno protisystémovými sa jednoducho oplatí. Minimálne u určitej časti populácie.
– – –
Na protest proti všetkým extrémisticky zmýšľajúcim a konajúcim ľuďom privlastňujúcim si tento významný dátum Slovenskej histórie, na námestí SNP skupina ľudí z horiacich kahancov urobila symbolické srdce. Toto sa nevyhlo niekoľkým náhodným rozkopaniam nepozorných okoloidúcich, no buď oni samotní, alebo ostatní prizerajúci sa ľudia poškodené srdce vždy opravili a odkopnuté kahance doložili do správneho tvaru.
Po zotmení aspoň svietiace srdce slúžilo ako najvýznamnejšia symbolická dekorácia námestia, pri ktorej sa fotografovali stovky okoloidúcich ľudí.
Menšie srdce zo zapálených kahancov rovnaká partia ľudí vytvorila niekoľko desiatok metrov vedľa pri pamätníku Nežnej revolúcie a už dva roky aj priestoru venovanému brutálne zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho priateľke Martine Kušnírovej.
Aj tú svietiace srdce bolo priestorom zmierovania a povzbudenia k ďalším krokom smerujúcim k očiste spoločnosti od tunelárov, skorumpovaných politikov, policajtov, prokurátorov, sudcov a oligarchov dlhodobo parazitujúcich na štáte a práci obyčajných ľudí.
