Dosky na moste zo štátnych hmotných rezerv sú rovnako prehnité, ako EXvedenie inštitúcie a jej EXšéf Kajetán Kičura
Iba pred týždňom sme publikovali článok, v ktorom bola pozitívne hodnotená činnosť ženistov zo Serede, pri montáži dočasného premostenia medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Premostenie slúži pre vozidlá aj chodcov, bolo sprejazdnené 18. januára a mostná konštrukcia pochádza zo štátnych hmotných rezerv.
Kvalitnú montáž komponentov mosta zmontovaného aj za pomoci hasičov z Humenného vyhodnotili nielen prítomní novinári, ale najmä odborníci a nepochybne aj statik, ktorí umožnili sprejazdnenie premostenia.
Dnes boli publikované správy o nevyhnutnosti opráv tohto premostenia už po 6 dňoch – Správa ciest už dokonca musela poškodené časti konštrukcie opravovať, aby prejazd cez most mohol byť zabezpečený.
Publikované vyjadrenie je nasledovné:
„Je však nevyhnutné bezodkladne zabezpečiť kompletnú opravu premostenia. Časť dosiek je stále polámaných, alebo sú prehnité, železná konštrukcia ktorá drží drevenú mostnicu je vytrhnutá a uvoľnená. Snažíme sa spojiť so štátnymi orgánmi, Okresným úradom Košice okolie a Správou štátnych hmotných rezerv, aby urobili nápravu.“
Na montáži mosta sa podieľali aj už spomenutí ženisti zo Serede. Bez potrebnej analýzy problému sa bežný čitateľ môže domnievať, že vina za súčasný stav premostenia je práve na vojakoch či hasičoch, ktorí konštrukciu skladali. Je to ale naozaj tak?
Podľa medializovanej fotografie a zatiaľ dostupných informácií citujeme: „časť dosiek je stále polámaných alebo sú prehnité, železná konštrukcia ktorá drží drevenú mostnicu je vytrhnutá a uvoľnená“ je zrejmé, že problém nie je v samotnej montáži, ale v materiály použitom pri montáži, resp. v komponentoch, z ktorých sa premostenie skladá. „Prehnité dosky“ sú vizitkou dlhodobého vedenia Štátnych hmotných rezerv a skladovania kritickej infraštruktúry, ktorá má byť použitá práve v takýchto kritických situáciách kdekoľvek po celej Slovenskej republike.
Tento most nech je poukázaním na (NE)fungovanie Štátnych hmotných rezerv za čias bývalého šéfa ŠHZ Kajetána Kičuru, ktorý sa toho času nachádza vo väzbe a ktorý ďaleko väčšiu starostlivosť ako o štátne hmotné rezervy venoval svojmu trezoru, do ktorého z našich spoločných peňazí mal zakupovať zlaté tehly a samozrejme svojmu starému oteckovi a mladému synovi, ktorý sa zvláštnym spôsobom dostal k dvom lukratívnym bytom v historickej časti Bratislavy a chate. A to hovoríme len o veciach, ktoré sú všeobecne známe. Čo doteraz zostalo pred verejnosťou utajené ani len netušíme. Na funkčnosti spomenutého mostu však vidíme, ako neskutočne bývalé vedenie ŠHR nominované stranou SMER zanedbávalo povinnosti, za ktorých plnenie bolo platené na úkor svojho osobného prospechu a čo takéto konanie pre spoločnosť z dlhodobého hľadiska znamená.
Skúsenosť práve z tohto prípadu by mala byť vážnym ponaučením a všetok materiál, ako aj iné zariadenia, ktoré sú súčasťou štátnych hmotných rezerv by mali byť preverené čo do funčnosti a kvality, nakoľko ani do budúcnosti nie je možné vylúčiť operatívne použitie zariadení v prípade povodní, zemetrasenia či inej nečakanej udalosti. Ak majú ŠHZ disponovať takýmito zásobami, bude lepšie ak štát s nimi počítať nebude.
Je potrebné uvedomiť si, že zodpovednosť vo vrcholových funkciách musí byť personifikovaná a manažéri nominovaní štátom si musia byť vedomí následkov za zlyhania, ktorých úplne dokonalým príkladom je práve už spomenutý Kajetán Kičura.
V súvislosti s premostením, ktoré je nevyhnutné po takto krátkej dobe opravovať by bolo vrcholne neférové teda kritizovať ženistov zo Serede, či hasičov z Humenného. Títo totiž zmontovali len to, čo im bolo k montáži dodané.
Otázky ohľadom stavu mostnej konštrukcie, ktorá mala slúžiť práve na takéto prípady mala byť sústavne udržiavaná a správne skladovaná, je potrebné smerovať na bývalé vedenie ŠHR, ktoré za stav skladovaného technického vybavenia nepochybne nesie zodpovednosť.
Zdroj: FB
