Sereď / „My už to máme odsúhlasené…“ – postavil dnes popoludní pred hotovú vec obyvateľov ulice mestský úradník Marián Šišo a pokračoval v debate s nimi, ako keby sa zámer samosprávy vybudovať chodník pred ich domami, vlastníkov susedných nehnuteľností vôbec netýkal.
Kedy vedenie mesta a úradníci pochopia, že „mesto“ nie sú oni, ale samotní občania?
Úradník Šišo na stretnutí tvrdil „my mesto“ a konal tak, ako že on s kolegami je na jednej strane a občania na strane druhej. A to je od základu zle. Pravda je taká, že polemika je medzi občanmi ktorí sú za chodník a tými, ktorí sú proti nemu. Samospráva Mesta Sereď má osloviť všetkých občanov ktorých sa vec dotýka, vo veci zvolať rokovanie, pôsobiť ako určitý mediátor a rokovanie viesť smerom k hľadaniu (a nájdeniu) riešenia zohľadňujúceho niekoľko aspektov. A to najmä:
- bezpečnosť
- práva vlastníkov susedných nehnuteľností
- verejný záujem
A práve verejný záujem a bezpečnosť musia byť nad záujmom osobným.
Mesto prostredníctvom nami občanmi platených úradníkov (mali by byť odborníkmi) by malo dotknutým občanom vysvetliť ich práva, ale aj povinnosti – ak ich nepoznajú. Pravdivo, presne a bez zvýhodňovania jednej či druhej skupiny.
Bolo tomu tak?
Pri stretnutí sa dotknutí obyvatelia vyjadrili jasne – samospráva sa o ich názor nezaujímala ! Zato úradník Šišo hneď v úvode stretnutia vyhlásil, že Mesto Sereď disponuje anonymným podnetom s množstvom podpisov (cez 90) občanov, ktorí sú za výstavbu chodníka, no pred domami samosprávou neoslovených vlastníkov. Zvláštne? V Seredi žiaľ nie. A to sa potom nielen poslanci, ale aj úradníci čudujú, že odpor občanov je značný.
Ako to malo byť?
Mesto prostredníctvom úradníkov a poslancov MsZ malo osloviť v prvom rade dotknutých vlastníkov nehnuteľností susediacich s plánovaným chodníkom s tým, že sa jedná o stavbu dôležitú v prvom rade pre bezpečnosť chodcov a detí. Zodpovedné osoby z úradu sa mali spýtať dotknutých vlastníkov nehnuteľností na to, čo môže mesto ako investor urobiť pre ich spokojnosť a preto, aby boli ich oprávnené záujmy chránené a v prípade nutnosti narušené minimálne. Až následne riešiť ostatných občanov, ktorých sa výstavba chodníka ani jeho lokalizácia de facto nedotýka. Alebo sa ich dotýka tak, že po ňom možno niekedy prejdú. Všetko ale bolo opačne. Aký má samospráva na to dôvod?
Priamo na stretnutí zo strany občanov padlo aj meno poslanca MsZ Marcela Královiča. Viacerí občania potvrdili, že poslanec Královič ich kontaktoval s ponukou kúpy ich pozemkov / záhrad. Podľa občanov, poslanec Královič má záujem s odkúpenými pozemkami obchodovať po tom, ako k nim bude prístup z hlavnej cesty.
Poslanec Královič sa stretnutia s občanmi nezúčastnil napriek tomu, že v lokalite býva jeho rodina a už tam nejaké pozemky vlastní. Škoda. Mohol na mieste občanom reagovať na ich oprávnené otázky. Poslanec dokonca vlastní aj pozemok pre časť cesty potrebnej k zabezpečeniu nevyhnutnej infraštruktúry k pozemkom, ktoré už vlastní. A podľa niektorých občanov, pozemky mal kúpiť aj v inej časti Trnavskej a rovnako medzi už stojacimi domami.
Poslanca Královiča sme po stretnutí oslovili telefonicky, vlastníctvo pozemkov nepoprel a nepoprel ani snahu získať ďalšie pozemky od niektorých z občanov. Povedal, že nateraz tam stavať nechce, no rozmýšľa do budúcnosti a pozemok pod cestu kúpil už pred siedmymi rokmi.
Na stretnutí s občanmi bola atmosféra pomerne napätá a mestský úradník Šišo s kolegami nielenže prišiel šesť minút po termíne (na mieste už čakali občania, poslanci MsZ a dokonca aj viceprimátor Veselický), ale diskusiu s občanmi veľmi nezvládol. Ale aspoň znovu prítomným svojimi vyjadreniami typu „my už to máme odsúhlasené…“ prezentoval postoj vedenia mesta, ktoré dlhodobo názory väčšiny občanov do úvahy neberie, rozhoduje direktívne a bez poznania ich potrieb.
Na stretnutie bol pozvaný aj primátor mesta Tomčányi, ktorý však na rokovania s občanmi ktoré nemá pod kontrolou čo do réžie, radšej nechodí.
Aj toto je spôsob (NE) fungovania samosprávy. Či sa hodí do prvej štvrtiny 21. storočia, nech posúdia samotní občania.
Na záver si dovolíme pripomenúť, že každý krok k bezpečnosti chodcov a hlavne detí pohybujúcich sa na verejnom priestranstve a v cestnej premávke je mimoriadne dôležitý. Chodník z Trnavskej ulice až do Malého hája mal byť už dávno. A mal mať prioritu aj pred investíciami napr. do súkromného futbalového klubu či rekonštrukcie štadióna. Keď nie je dostatok financií na služby občanom, budovanie nevyhnutnej infraštruktúry mesta a bezpečnosť našich detí, je hazardom vedenia mesta a poslancov MsZ každoročne odsúhlasovať investície v stovkách tisíc Eur pre zábavky malej časti dospelých občanov mesta.
