Konečne.
Keď som pred časom písal, že je chrapúnstvom dostať sa do parlamentu po niekoho chrbáte a následne mu takpovediac „dať košom“ – a ponechať si mandáty, mnohí nechápali. Veď to je bežné, politická kultúra sa nenosí.
Áno, žiaľ, bežné to je. Len nešťastné a nesprávne.
V NR SR máme teda aj dnes strany, ktoré nik nevolil. Vznikli po voľbách a zrazu sú v najvyššom zákonodarnom zbore. Jednoducho sa „vyskytli“. A to hneď po voľbách. Nie, nie je to novinka, beriem, že k tomu už došlo. Podľa mňa – nemalo.
Občan má mať istotu aspoň v tom, že ak už do zákonodarného zboru nevolí osobnosti, ktorým „to zráta“ ak sa „pokazia“ ale strany, tak aspoň za zákonodarcov nesie zodpovednosť práve strana ktorá dôveru vo voľbách od občanov dostala a zákonodarcov nominovala na kandidátku.
Nefunguje !
A preto nastane stav, kedy o našej budúcnosti rozhodujú ľudia odídení zo strán do parlamentu zvolených, no následne títo bez problémov (akože očistení od minulosti) budujú meno stranám novým, ktoré by bez mediálnej podpory získanej práve vďaka odídeným poslancom v spoločnosti v podstate nič neznamenali.
Aj Pellegrini teda opustil Fica a dal to „na sedláka“. Ako iní pred ním a dosť isto aj po ňom.
Boj o voliča prebieha stále a všetkými možnými metódami. Aj propagandou, klamstvom, prázdnymi sľubmi, lavírovním či pokrytectvom.
Ide skutočne o hlasy a na ich základe o moc.
Ako voliča vidí Pellegrini teraz:
To len, aby volič vedel, o čom je v politike reč…
Zdroj: FB
