Rozmýšľali ste už, čo znamená, keď sa človek narodí pod „šťastnou“ hviezdou? Hovorí sa to tak, alebo to je aj fakt možné?
Skúsme jeden príklad za všetky. Poznáme ho asi všetci, niektorí lepšie, iní (našťastie) menej. Ide o osobu už dvanásť rokov (a zatiaľ ešte stále) zastávajúcu post primátora Mesta Sereď, Ing. Martina Tomčányiho.
Jeho príbeh je obdivuhodný a dnes si z neho povieme iba kúsok, ktorý sa kľudne môže zapísať do histórie a kroniky mesta ako jedna z najväčších náhod, aké sa u nás kedy udiali.
Niekedy začiatkom roka, sa primátor Tomčányi stal štastným majiteľom pozemku s chatkou na brehu Váhu oproti Oldtimeru, ku ktorému má ako osoba mať hodne blízky vzťah. Hneď vedľa jeho pravdepodobne najnovšej nehnuteľnosti, je rozsiahle parkovisko, ktoré je už dlhšiu dobu obohnané masívnymi betónovými tvárnicami.
Je pochopiteľné, že pozemok si žiada oplotenie. Aké to šťastie, že betónové tvárnice pred niekoľkými rokmi „náhodou“ boli uložené takpovediac pravdepodobne na hranici až teraz (po rokoch) vlastneného pozemku pánom Tomčányim a práve na tieto tvárnice nebol problém nainštalovať nové plechové a nepriehľadné zábrany a osadiť bránu. Podarí sa niečo takéto „náhodou“ bežnému občanovi?
Pán primátor Tomčányi je jednoducho vizionár
V predchádzajúcej predvolebnej kampani vtedy kandidát Tomčányi občanom sľuboval okrem verejnej pláže, aj prístav. Tak teda veľa toho nesplnil, ale predstavte si, že prístav asi fakt bude. Síce on už nebude primátorom a prístav nebude pre každého, ale bude. Pre neho. Akoby zázrakom priamo pod pozemkom, ktorý on iba tento rok kúpil. Ak si myslíte, že náhoda, tak pozor, to nie je všetko !!
Ak ste sa narodili pod „šťastnou“ hviezdou, stačí vám odísť na niekoľkotýždňovú dovolenku do zahraničia, nahodiť si na oplotenie výstražné tabuľky s ukradnutým vizuálom zaplateným jednou z organizácií patriacich pod mesto ktorému primátoruje a po návrate si dokonca nájdete aj novú príjazdovú cestu do pripravovaného prístavu.
Pravda o Seredi: Martin Tomčányi výstražné tabuľky používa bez súhlasu autora – VIDEO
Cvičenie, služba občanom, alebo len „občanovi“?
Počas Tomčányiho dovolenky nás občania upozornili na budovanie príjazdovej cesty k novo zakúpenému pozemku primátora mesta Tomčanyiho technikou Armády SR. Pozorní občania nám následne dali k dispozícii aj fotografie techniky, ktorá sa o cestu k novo pripravovanému Tomčányiho prístavu, mólu či zátoke (?) postarala. Ide o technické vybavenie zo sereďských kasární. (foto pod článkom)
Na jednom z posledných rokovaní MsZ primátor jednému z poslancov povedal, že sa mal postarať o „udanie“ na ministerstvo.
A niektorým poslancom sa vyhrážal aj právnymi krokmi.
Trošku sme zisťovali a je pravdou, že touto „náhodne ?“ vytvorenou cestou sa zaoberal aj Generálny štáb na svojom zasadnutí. A zlé jazyky hovoria, že aj na takto okaté „náhody“ sa nájdu vysvetlenia. A ešte dodávajú, že viac náhod nateraz asi nebude, aj keď mali byť v pláne počas zníženej hladiny Váhu. Ale že to sú len reči, lebo že raz stúpiť do ….. – no veď viete čoho, že stačí… 😉
Občania majúci prehľad nám zaslali aj fotografie dokumentujúce využívanie služobného auta MsÚ primátorom k návštevám svojej nehnuteľnosti. Teda na súkromné účely. Auto niekedy dokonca dlhšiu dobu mal parkovať nie pred vlastnou nehnuteľnosťou, ale v jej susedstve. Že by preto, aby to nebolo až tak nápadné?
Nie, my netvrdíme nič zlé, len sa pána ešte stále primátora Tomčányiho týmto pýtame, aké to je narodiť sa až pod takou „šťastnou“ hviezdou. Aké to je vrátiť sa z dovolenky a mať hotový príjazd k vlastnému pozemku a to ešte aj úplne zadara? Alebo nie?
My sa len pýtame…
O ďalších veciach daných (že by) do vienka len človeku pri moci, ako napríklad možnosť získať pozemky v centre mesta priamo pri vchode do viac ako štvrť storočie v mestskej budove prenajatých priestorov na rodinné podnikanie a „zhodou okolností“ priamo pred mestskou budovu, alebo ďalších náhodách dejúcich sa len v živote „vyvolených“, si napíšeme neskôr.
Fotografie nám poskytli občania odmietajúci korupciu, klientelizmus a ktorým záleží na transparentnosti v samospráve. Redakcia disponuje ich menami, no z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť, život a perzekuovanie zo strany vedenia mesta a primátora. Preto požiadali o zachovanie anonymity a redakcia im samozrejme vyhovela.
