Už po niekoľko rokov čo i len letmým pohľadom na denné správy zo sveta pozorujeme výrazné zmeny klímy a to doslovne všade vo svete. Roztápanie milióny rokov starých ľadovcov v Antarktíde, otepľovanie na Sibíri ohrozujúce asi 200 metrov hrubý permafrost na ktorom sú postavené mestá ako Jakutsk, stále častejšie a intenzívnejšie monzúnové dažde spôsobujúce povodne, tsunami hlavne v oblasti Indonézie, častejšie a silnejšie hurikány doslovne pustošiace mestá na juhovýchode USA a v Karibskej oblasti, zvyšovanie hladiny spôsobujúce zaplavovanie Benátok, Bangkoku a intenzívne miznutie živočíšnych druhov z povrchu Zeme.
A ľudia stále žijú na spotrebu. Denne chcú vyrobiť a predať viac áut, televízorov, počítačov, náradia, spotrebného tovaru a vlastne všetkého na čo si spomenieme, lebo len tak budú firmy prosperovať, zamestnanci budú mať vyššie výplaty a kolobeh spoločnosti založenej na spotrebe bude akcelerovať.
Výroba a spotreba tvorí odpady, ktorými sú zasypané lesy, moria, ulice mnohých miest a len v pomerne malej časti sveta sa ľudia skutočne zamýšľajú nad tým, ako odpady účinne separovať a recyklovať tak, aby sa dostali späť do výrobného procesu namiesto na skládky či do spaľovní.
Máme problém, svet má problém. Už aj jedna generácia si totiž pamätá zmeny klímy, ktoré sú podľa mnohých svetovo uznávaných odborníkov prakticky nezvratné. Likvidujeme si to, bez čoho nedokážeme prežiť…
Tento rok bol akýsi prelomový a to z viacerých pohľadov. Ľudia si uvedomili, ako veľmi sú zraniteľní neviditeľnou „potvorou“ šíriacou sa stále a všade a to napriek neskutočnej sile deklarovanej nielen vyspelou technikou, vedomosťami, vedeckým pokrokom a samozrejme modernými a účinnými zbraňami s potenciálom niekoľko krát zničiť celú planétu Zem.
Uvedomili, no nezabrzdili sa. Lebo pri takto nastavenom spôsobe života je akékoľvek výraznejšie brzdenie likvidačné na ekonomiku úzko prepojenú globalizáciou a v tak konečnom dôsledku na samotných ľudí.
A odpady tvoríme stále. Čím viac tovaru prepravujeme a prenášame, tým viac obalov a teda aj odpadu. Kolobeh, ktorý akosi nevieme zastaviť. Stále chceme viac, nové a krajšie. Ľudia sú pre peniaze, luxus a moc schopní podvádzať, kradnúť, lúpiť a zabíjať.
Čo s tým?
Musíme zmeniť myslenie, v našich životoch znovu musí nájsť miesto zodpovednosť, morálka a etika. A musíme si uvedomiť, že nie majetok, najnovšie technológie, či pohodlie je cestou pre prežitie za Zemi, ale ľudskosť. Áno tá ľudskosť, ktorá sa aj vďaka už spomenutým technológiám, novým komunikačným možnostiam a zvyku na pohodlie naozaj z našich životov vytratila. Je čas zamyslieť sa nad tým, či to tak necháme už na veky, alebo sa pokúsime aspoň čo to z našej ľudskej podstaty zachrániť…
V tieto sviatočné dni si želám hlavne zdravie a zamyslenie sa, aby ľudí v utrpení si želajúcich rýchlu smrť cez videá na sociálnych sieťach bolo čo najmenej. Lebo aj toho utrpenia ak bude veľa, stane sa všedným a spoločnosť na neho prestane reagovať. Rozmýšľal niekto nad tým, čo bude potom?
Prajem príjemné prežitie zvláštnych Vianoc zvláštneho roka 2020…
