Ani by som nepovedal, že sú ľudia tak všímaví a namiesto obsahu hovoreného či písaného slova sledujú skôr pozadie, okolie, či vybavenie zariadením a technikou v priestore, v ktorom je filmovanie či fotografovanie vykonané.
Ľudia sú zvedaví a ani sa im veľmi nečudujem. SOL je tu nejakých 13 rokov a významným spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku. Keďže vo svojich článkoch sme hodne adresní a pred zhruba dvomi týždňami sme dosiahli (na druhom a súčasnom redakčnom systéme – prvý systém do štatistiky zarátaný nie je – a na nezávislom audite) 14 miliónov unikátnych prístupov do média a už roky máme vlastné štúdio, stále veľa ľudí ani len netuší, kde vznikajú relácie, rozhovory či jednotlivé materiály. A ako sú tvorené články a ďalší obsah média.
Už dávnejšie sme sľúbili, že väčšie podrobnosti verejnosti poodhalíme a tak dobre, ideme na to.
Keď hovoríme o štúdiu, ide o náš vlastný priestor, ktorý je určený na stretávanie sa a filmovanie relácií, preto zopár informácií z „domácej kuchyne“.
Pred nedávnom niekde v diskusii som dostal otázku, čo čítam, aké noviny kupujem a že mám prehľad len z tých „zaplatených“ Sorosom a pod.
Nie, nie je to pravda. Práve že ja patrím medzi tých ľudí, ktorí nečítajú len jeden prúd či stranu, ale dokonca mám prehľad aj o konšpiračných médiách, o ktoré iní novinári nezavadia ani náhodou. Nie preto, že by som týmto médiám venoval nejaký zvýšený záujem, no tvrdím, že cesta nevedie cez zákazy, ale komunikáciu a ich elimináciu cez fakty. Faktov máme dostatok a že ich nedokážu kompetentné orgány využiť a odkomunikovať, je len na škodu veci.
Čítam teda všetko, od DenníkaN, cez bežné noviny, sledujem Aktuality, SME, Idnes.cz, no okrem toho aj Zem a Vek a iné preto médiá označované ako konšpiračné, aby som poznal spôsob videnia sveta iných. Teda iný, ako je ten môj. Netvrdím, že lepší alebo horší, ale iný. Úplne jednostranný – väčšinou pro Ruský. A následne diskutujem (aspoň sa snažím) s týmito ľuďmi a z 99,9% zisťujem, že nemajú ani tušenia, aký nimi ospevovaný svet vlastne je. Okrem týždňovej dovolenky pri Balatone, Bulharsku, či v Chorvátsku, totiž nikde neboli. Ešte aj cez tranzitné štáty skutočne len tranzitovali. Vedia teda len to, čo im iní prinesú. Veľa krát účelovo zmanipulované. Možno preto ten ich svet…
Pod iným článkom si diskutujúci všimol, aké časopisy a noviny mám pod skleneným stolom, na ktorom som fotografoval práve z obálok vybalené exponáty do Múzea totality.
Pod týmto stolom v štúdiu skutočne mám viac druhov kúpených novín a časopisov, no nie trvale. Zpravidla tam asi na rok končia tie so skutočne aktuálnym, alebo dlhodobo sledovaným a dôležitým obsahom. Následne už nepoužívané noviny a časopisy presúvam do archívu, teda do regála v archíve. Tie nezaujímavé končia v synovom zbere papiera.
V diskusii pod článkom s videom diskutujúci rozoberal knihy v knižnici, pred ktorou bol videozáznam nahratý.
To ma fakt pobavilo a tuším, že dotyčné osoby sa analýzou knižnice zapotili. Skutočne stovky kníh, prevažne odbornej, faktografickej literatúry, dobových novín a časopisov. Knižnice naozaj obsahujú široké spektrum literatúry. Množstvo kníh prekvapuje snáď každého, kto do štúdia príde. Dnes už viac ako 5000 kníh rôznych žánrov, no prioritne nie beletrie. Ide o encyklopédie, literatúru faktu z histórie, 2. svetovej vojny, 1968 a 1989 roku, cestopisy, mapy, atlasy a podobnú literatúru.
Jedna knižnica o rozmeroch 3 x necelé dva metre obsahujúca literatúru, časopisy a noviny z ´68 a ´89 roku, bude presťahovaná do múzea, teda vedľajšej budovy a táto literatúra bude slúžiť hlavne na štúdium totalitného režimu.
Cez tri metre vysoké knižnice zároveň slúžia ako výborný priestor na rozhovory, ktoré nie je potrebné vykonávať pred kľúčovacou stenou či v priestore s priamo osadeným pozadím a logom média alebo projektu.
Samotné štúdio má časť barovú, časť určenú na Transparentú samosprávu, štyri samostatné priestory s možnosťou nahrávania relácií s použitím napr monitora, projektora s premietacím plátnom (hlavne rozhovory o cestovaní) na rôznych scénach a jedna asi tretina štúdia je variabilná s možnosťou dvíhania rekvizít, či uchytenia pozadia zo stropu a pracovný stôl spolu s rokovačkou. Jedna z častí štúdia je zariadená ako fotoatelier s príslušným profesionálnym svetelným vybavením. Súčasťou priestoru sú samozrejme aj sociálne zariadenia a sprcha.
Štúdio má v jednotlivých scénach kapacitu 7, 3, 2 a 6 miest na nahrávanie, a v barovej časti 10 miest na sedenie. V prípade potreby môže byť barová časť do 10 minút prerobená na sedenie o kapacite do 24 miest vhodné napríklad na prednášky, diskusie s verejnosťou a podobné akcie.
Štúdio je vysoké 4 metre a scény sú cielene nasvecované viac ako stovkou napevno na rampách inštalovaných LED reflektorov.
Do štúdia máme samostatné telefónne číslo a telefón je prepojený na mixážny pult pre prípad potreby realizovať online vysielanie s možnosťou telefonovania do vysielania.
Samozrejme, nič nie je ani zďaleka ideálne a k dokončeniu je ešte pomerne ďaleko, nakoľko budova si pýta zateplenie a fasádu rovnako, ako ostatné objekty. Úpravu exteriéru a chodníkov. Ako sa to hovorí? Krok za krokom…
Opatrenia súvisiace s COVID-19 aj u nás urobili vážny škrt cez plány a takmer dva roky sme neriešili žiadne väčšie nahrávania. Neznamená to však, že táto jeseň a zima nebude plná prekvapení, keďže v súčasnosti sú obmedzenia smerované podstatne rozumnejšie a vzhľadom na zväčšujúcu sa zaočkovanosť populácie, k výrazným obmedzeniam v pohybe asi nepríde.
Samozrejme, že o realizovaných rozhovoroch a reláciách budeme verejnosť informovať.
